Príbehy absolventov spracované našim časopisom Atteliér

Pedantný profesionál, ktorého nikdy nenachytáte nepripraveného. Neklame, nehovorí to, s čím nesúhlasí a otázky novinárov ho neotravujú, pretože si vyskúšal ich prácu. Aj po absolvovaní FMK zostáva verný magente. O svojich začiatkoch a pozadí práce na PR oddelení veľkej spoločnosti nám porozprával hovorca Slovak Telekomu MARTIN VIDAN.

Bežní ľudia si zrejme pod vašou prácou predstavujú poskytovanie odpovedí na otázky novinárov. Čo všetko ďalej obnáša práca hovorcu?
Keď som pred takmer desiatimi rokmi prešiel z médií do sveta PR, boli moje predstavy o práci hovorcu vzdialené realite rovnako ako predstavy väčšiny ľudí, ktorí s korporátnou komunikáciou nemajú žiadnu skúsenosť a vnímajú ju len z pozície diváka, čitateľa alebo  zákazníka. Nie, hovorca nečaká celý deň na telefonát alebo mail od novinára a ak žiadny  nepríde, má deň voľna (smiech). Reaktívna komunikácia je len časťou práce tímu, ktorého som súčasťou. Našou úlohou je predovšetkým aktívne hľadať pozitívne posolstvá a vyberať najvhodnejšiu formu ich odkomunikovania médiám a v konečnom dôsledku zákazníkom i celej laickej a odbornej verejnosti.

Reaktívna komunikácie je len časťou mojej práce
Profesia hovorcu sa pohybuje niekde medzi masmediálnou a marketingovou oblasťou. Myslíte si, ako absolvent FMK, že naša fakulta dokáže plnohodnotne pripraviť na všetky oblasti práce hovorcu?
Vo všeobecnosti platí, že dobrá škola dokáže človeku pomôcť otvoriť veľa dverí. Vďaka štúdiu na FMK nebol vstup do médií a PR pre mňa ničím dramatickým, ale naopak, bol úplne prirodzený a bezproblémový. Na druhej strane, najlepším učiteľom sú samozrejme, ako v  každej brandži, roky skúseností. FMK som vďačný za to, ako nás pripravila na silne  konkurenčný svet médií a komunikácie. Určitú výhodu mali tí moji spolužiaci, ktorí začali pracovať už počas štúdia. Ja som nebol ten prípad – s odstupom času sa mi zdá, že som školu bral až príliš vážne a venoval som jej v podstate všetok svoj čas. Nebolo to správne, ale nenašiel sa nikto, kto by mi to bol vtedy povedal (smiech).
Ako ste sa vlastne dostali k PR a práci pre telekomunikačného operátora?
Po promóciách v roku 2004 som sa uchádzal o miesto redaktora TV Markíza v masívnom všeľudovom výberovom konaní, ktoré vtedy televízia intenzívne promovala. Akoby zázrakom som postupne prešiel všetkými sitami a napokon začal pracovať ako redaktor Televíznych novín. Prostredie komerčnej televízie mi však úplne nevyhovovalo, a tak som sa skoro začal obzerať po iných príležitostiach. Keď som sa začiatkom roku 2005 uchádzal o uvoľnené miesto na tlačovom oddelení vtedajšieho EuroTelu (spoločnosť sa v tom istom roku premenovala na T-Mobile a o 5 rokov neskôr zlúčila s materskou firmou Slovak Telekom, pozn. red.), zavážila v očiach môjho budúceho šéfa nielen škola, ale aj skúsenosti s prácou v médiách. Pre hovorcu vo všeobecnosti je veľkým prínosom, ak má skúsenosť novinára a pozná svet aj z tej druhej strany. Umožní vám to lepšie pochopiť prácu a potreby redaktora, priblížiť sa jeho spôsobu uvažovania a práce s informáciami.

,,Pre hovorcu je veľkým prínosom, ak má skúsenosť novinára.“

Aké vlastnosti musí mať dobrý hovorca?
Ideálny hovorca je empatický, otvorený a komunikatívny extrovert. Mal by poznať súvislosti, históriu a ľudí nielen čo sa trhu, ale aj samotnej firmy týka. Musí tiež vedieť spracúvať, vyhodnocovať a pamätať si pomerne veľké množstvo informácií. Výhodou je vytrvalosť –  ak ste desať rokov hovorcom tej istej firmy, uľahčí vám to mnohé z uvedených vecí.
Máte ako hovorca spoločnosti Slovak Telekom voľnú ruku v tom, čo pustíte do médií alebo vás pred tým zamestnávateľ upozorní na nejaké mantinely, v rámci ktorých sa máte držať?
Tieto mantinely určujú práve ľudia z tímu korporátnej komunikácie, ktorého som súčasťou. Dá sa povedať, že v rámci firmy sme to my, kto stráži čo môže a čo nemôže byť zverejnené. Informácie sa do vonkajšieho sveta pochopiteľne dostávajú aj inými ako PR kanálmi. Aj v takýchto prípadoch musíme ustrážiť, či je možné dané informácie zverejniť a  dohliadnuť, aby boli všetky korektné a neodporovali si navzájom. Vieme tiež, čo je možné povedať novinárovi mimo záznam a pomôcť mu tak lepšie pochopiť konkrétnu tému alebo jej širší kontext. Hranice teda poznáme najlepšie, sami ich totiž definujeme.

Telekomunikačný biznis je plný emócií
Stalo sa vám už niekedy, že ste verejnosti prezradili viac, ako ste mali?
Mne našťastie ešte nie a ani v rámci tímu si na nič podobné nespomínam. Napadá mi snáď len úsmevná príhoda jedného z kolegov, ktorý komunikoval s novým, menej skúseným novinárom. Ten pravdepodobne nevyhodnotil správne, čo to znamená dostať informáciu mimo záznam alebo jednoducho prepočul vetu: ,,Prosím, toto je informácia off record, len pre vás…“ a na druhý deň sa objavila ako kolegova citácia v novinách. Našťastie, nešlo o žiadnu citlivú informáciu, len by sme to za normálnych okolností povedali inými slovami.

„Hranice poznáme najlepšie, sami ich totiž definujeme.“

Keď má vaša spoločnosť problém, je lepšie zatĺkať či vysvetľovať?
Pravidlo číslo jeden v PR je určite neklamať. Ak čo i len raz zaklamete a príde sa na to, už vám nikdy nikto neuverí. Takéto poškodenie mena firmy a de facto i svojho by jednoducho nikto s normálnym uvažovaním neriskoval. Filtrovanie informácií v zmysle mantinelov, o ktorých sme hovorili, je iná vec. Každopádne, komunikovať môžeme len pravdivé informácie a to v rozsahu, ktorý v danom čase vyhodnotíme ako správny alebo nevyhnutný.
Ocitli ste sa už niekedy v situácii, keď ste mali odkomunikovať niečo, čo vo vás vyvolalo morálnu dilemu?
Osobne by som nikdy nedokázal odkomunikovať niečo, čo by bolo v priamom rozpore s mojím zmýšľaním. Ale to vlastne ani nehrozí, pretože posolstvá si formulujem sám. Ľudia majú predstavu, že hovorca vždy povie niečo, čo už vo firme existuje, čo je dané a že on si to len zistí a povie novinárom. V skutočnosti je to trošku zložitejšie. Firma nie je človek, nemá naporúdzi odpoveď na každú otázku. Nájsť alebo vytvoriť ju musí práve hovorca, samozrejme vychádzajúc z určitého rámca informácií, ktoré už má alebo si ich nájde. Je bežné, že dvaja manažéri tú istú vec vnímajú úplne inak. Je jednou z úloh hovorcu názorovo všetkých zjednotiť a pripraviť stanovisko, s ktorým bude na konci dňa každý súhlasiť. Alebo jednoducho všetkých presvedčiť, že toto je to najsprávnejšie riešenie a najlepšia odpoveď v danom čase.
Hovorca vraj má mať takmer neustále zapnutý mobil a byť v pohotovosti. Nie je to príliš stresujúce zamestnanie?
Je pravda, že svoj telefón mám zapnutý 24 hodín denne a vypínam si ho len v kine alebo divadle. Nevnímam to ako záťaž, práve naopak. Dáva mi to určitú slobodu – viem, že nech som kdekoľvek, som vždy zastihnuteľný. Napokon, práve rýchlosť spätnej väzby je niečo, čím sa môžete odlíšiť od konkurencie a verte mi, novinári si to všímajú a dokážu to aj oceniť. Aby som bol presný, telefón si vypínam dvakrát do roka, a to počas letnej a zimnej dovolenky. To  má ale svoje úskalia – ak sa na niekoľko dní odstrihnete od diania vo firme a od všetkých mailov, spravidla sa to ťažko a bolestivo doháňa. Mňa tu síce, povedzme, na tých niekoľko dní zastúpi kolega, ale to neznamená, že ma po návrate z dovolenky nemusí zaujímať, čo sa medzičasom udialo, napísalo a odkomunikovalo.

,,Firma nie je človek, nemá odpoveď na každú otázku. Nájsť ju musí hovorca.“

Po skúsenostiach z praxe v médiách a v PR, podali by ste si znova prihlášku na FMK?
Určite áno. Tým viac, že fakulta sa za tie roky výrazne posunula dopredu. Všímam si, že má tiež oveľa aktívnejších študentov než sme boli my. Aj to je určite výsledkom dobrej práce a celkového tvorivého prostredia na fakulte.

,,Posolstvá si formulujem sám.-

Aká spomienka vám utkvela v pamäti z čias štúdia?
Mám len tie najlepšie spomienky – na spolužiakov, vyučujúcich, Kino OKO, samozrejme na Skladovú. Na ňu špeciálne – pamätám si, že sme tam chodievali po koľajniciach. Na trati však z času na čas dochádzalo k blízkym stretnutiam s nákladným vlakom, preto netrvalo dlho a obľúbenú skratku uzavreli. Keďže tento rozhovor bude určite čítať aj moja manželka, nemôžem opomenúť, že som sa s ňou zoznámil práve na FMK. Spomienky s tým súvisiace si však nechám pre seba (smiech).

Martin Vidan (34) absolvoval FMK, odbor masmediálna komunikácia v roku 2004. Svoju kariéru začal v TV Markíza ako redaktor spravodajstva, neskôr pracoval aj v rádiu Twist na pozícii moderátora spravodajstva. Od roku 2005 pôsobí ako hovorca pre korporátne záležitosti v spoločnosti Slovak Telekom (predtým T-Mobile, resp. EuroTel).

Foto: Patrik Repka