Category: Tlač

Meno JURAJ KONÍK je pre tých, ktorí sa zaujímajú o náš časopis, určite dobre známe. Nielenže študoval na FMK, ale niekoľko rokov sa podieľal aj na tvorbe atteliéru, dokonca na pozícii šéfredaktora. My sme sa ho boli opýtať, ako si na toto obdobie svojho života pamätá a či spomína na študentský život v dobrom.

2.

Naši čitatelia určite dobre vedia, že si v časopise pôsobil ako šéfredaktor. V akom období a koľko rokov to presne bolo? Pamätáš si vôbec ešte na svoje „atteliérovké prvotiny“?
Pri vzniku časopisu atteliér som sa hneď stal jeho editorom. O necelý rok potom šéfredaktorom. Taká rýchla kariéra to bola. V prvom prípade som sa proste prihlásil, v tom druhom som časopis prebral, keď už to moju predchodkyňu nebavilo. A v demokratickom hlasovaní ma potom potvrdili. Tuším demokratickom. Na dátumy a termíny dobrú pamäť nemám, určite by o nich vedela skôr povedať Júlia Kováčová, ktorá časopis vymyslela a od samého začiatku bez nej nevyšla ani bodka. Neskôr sme už s mojim zástupcom, Martinom Panákom, časopis robili najmä podľa seba. Júliine rady sme vždy radi vypočuli a väčšinou aj počúvli. Je to už dávno, ale našiel som si, že šéfredaktorom som bol už na súťaži Štúrovo pero 2005, kde sme s časopisom vyhrali. Potom myslím ešte dvakrát. Na moje prvé texty v atteliéri si už radšej nepamätám, myslím, že za to nestáli. Dôležité skôr bolo, že sa nám podarilo od akože časopisu tlačenom čiernobielo na A3-ky prísť až k profesionálnej tlači, na ktorú sme si sami vybavili peniaze od sponzorov. Aj obsah sa postupne zlepšoval.

„Dôležité skôr bolo, že sa nám podarilo od akože časopisu tlačenom čiernobielo na A3-ky prísť až k profesionálnej tlači.“

Dostal sa ti do rúk po ukončení FMK aj nejaký výtlačok Atteliéru, ktorý už pochopiteľne nevyšiel pod tvojou taktovkou? Vedel by si zhodnotiť, či sa náš časopis zhoršil, zlepšil alebo zostal na podobnej úrovni?
Často som o časopise komunikoval s mojou nástupkyňou Katkou Rosinovou, trošku potom ešte s Martinou Harvanovou. Myslím, že dievčenské vedenie časopisu výrazne prospelo. Dokonca napriek zlepšujúcim sa iným časopisom ste párkrát získali v súťažiach aj prvé miesto. Hoci, to ešte o kvalite nič hovoriť nemusí. A s Júliou sme stále v kontakte. Pravidelne raz za rok sa vidíme a pohádame sa o bulvári. To je super. Alebo sa aj nepohádame. Aktuálnu podobu časopisu nepoznám, možno aj preto, že vám už nejaký čas nefunguje web.

„Už v atteliéri som však zistil, že ak chcete noviny robiť poctivo, žerie to neskutočne veľa času.“

Ako ti pôsobenie v Atteliéri pomohlo v tvojom zamestnaní? Môžeš povedať, že ťa práca v časopise prakticky pripravila do sveta novinárskeho priemyslu?
Naozaj som sa naučil, ako fungujú médiá, až v naozajstných médiách TA3 a SME. Už v atteliéri som však zistil, že ak chcete noviny robiť poctivo, žerie to neskutočne veľa času. Super škola bolo aj keď sme si sami zháňali peniaze. A aj keď to možno nebolo vidno na kritických článkoch o škole, mali sme tým pádom veľkú mieru nezávislosti na škole. Keby som bol v atteliéri s terajšími skúsenosťami, kritickejšie by som písal o slovenskom školstve a aj vašej škole.
Spomínaš na svoje študentské roky v dobrom? Nechýba ti FMK niekedy?
Táto otázka je horšia, ako keby ste sa ma pýtali na plány do budúcnosti.(smiech) Musím odpovedať? Na nič zmysluplné sa nezmôžem. Chýbajú mi študentské časy a aj niektorí ľudia z fakulty. Boli to pekné časy.

„Štúdium na FMK pomôže pripraviť sa na médiá iba tým, ktorí to naozaj chcú a pracujú už počas školy buď v dospeláckych médiách alebo aspoň v tých modelových na školách.“

Podľa posledných informácií, ktoré o tebe máme, pracuješ ako editor domáceho spravodajstva v denníku SME. Mohol by si našim čitateľom aspoň trocha priblížiť, ako vyzerá tvoj typický pracovný deň a čo je náplňou práce editora?
Máte dobré zdroje. V SME som od roku 2006, editor spravodajstva od roku 2008. Posledné takmer tri roky som aj šéfom oddelenia Bratislava. V práci bývam do večera a zatiaľ ma to ešte baví. Ak by ste nevedeli, čo robí editor, tak má na starosti konkrétne články a strany, s redaktorom sa snaží ich vymyslieť čo najlepšie a keď je nejaký „prúser“, tak je zväčša ten zodpovedný. A vedúci oddelenia Bratislava šéfuje menšiemu tímu ľudí, robí s nimi noviny, web a prílohu o Bratislave a stará sa o ich blaho a blaho mesta.
Aké máš plány do budúcnosti? Nikdy si nepremýšľal napríklad nad odchodom do zahraničia?
Plány teraz neodkryjem. Keď som ešte ako študent robil rozhovor s vtedy ešte novinárom Danielom Krajcerom, hovoril, že politike nepovie vopred nie. Ja nie som ten typ.
V poslednej otázke buďme predsa len trocha kritický. Všetkých našich študentov by určite zaujímalo, či si myslíš, že štúdium na našej škole je dobrý odrazový mostík pre budúcu prácu v médiách. Myslím si, že ako absolvent a úspešný človek z praxe si určite na túto otázku kompetentný odpovedať.
Buďte kritickí, to určite. Pomôžete tým sebe aj okoliu. Štúdium na FMK pomôže pripraviť sa na médiá iba tým, ktorí to naozaj chcú a pracujú už počas školy buď v dospeláckych médiách alebo aspoň v tých modelových na školách. Ak nechcete nič dosiahnuť, stačí, ak nebudete robiť nič. Aký krásny život.

Profil: JURAJ KONÍK vyštudoval Fakultu masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Ešte počas štúdia bol šéfredaktorom univerzitného časopisu Atteliér, ktorý dvakrát po sebe vyhral v súťaži o najlepší vysokoškolský časopis na Slovensku. V roku 2005 pracoval v ekonomickej redakcii denníka Pravda. V roku 2006 nastúpil do domácej redakcie televízie TA3 odkiaľ po takmer dvoch rokoch po zrelej úvahe odišiel. Od marca 2008 pracuje v denníku SME, kde momentálne pracuje ako editor domáceho spravodajstva.

Lenka Molnárová