Category: Rádio

Rapu sa venuje už 15 rokov a tvrdí, že začiatky boli ťažké. Dnes má za sebou desiatky koncertov, stovky rýmov a tisícky fanúšikov. Aj keď Tono Suchota ako jeden z mála nepoužíva vo svojich textoch vulgarizmy, žiaden suchý rap neočakávajte!

Po strednej škole si mal pauzu, potom si sa prihlásil na FMK. Čo ťa k tomu viedlo?

Chodil som na strednú stavebnú, skúsil som aj vysokú školu s rovnakým zameraním, ale po dvoch semestroch som zistil, že je to na mňa príliš. Potom som študoval nadstavbu na polygrafickej priemyselnej škole v Bratislave – odbor grafický dizajn. Už dávno som však uvažoval nad FMK. Tak som si povedal: prečo nie?

Ako si spomínaš na obdobie, keď si robil technika pre študentské rádio Aetter?

Nabral som veľa skúseností, ktoré som neskôr využil. Popritom ako som študoval na FMK, som v štúdiu trávil veľa času a prišiel som na kopu vecí, ktoré sa mi zišli pri nahrávaní. Robiť v Aetteri bola dobrá príležitosť, lebo som vždy chcel pôsobiť okolo zvuku a hudby. Mal som ešte nejaké príležitostné práce v rôznych štúdiách, ale momentálne konečne rozbieham svoje vlastné. Chcem v ňom odovzdať skúsenosti mladším, lebo tak som začínal aj ja.

„Musíš mať najmä dostatočnú sebareflexiu. Keď je človek inteligentný, zistí, či na to má a vie sa s tým zmieriť.“

Prax dá človeku viac ako teoretické predmety, no aj tie sú súčasťou FMK. Aký máš na ne názor?

Takým predmetom sa človek nevyhne, ale privítal by som ešte viac praxe. Najlepšie je vyskúšať si praktické veci už popri škole.

Myslíš si, že odborné vzdelanie je nevyhnutnou súčasťou toho, aby bol človek úspešný?

To je individuálne. Niekomu dá škola viac, uchytí sa v odbore a darí sa mu. Potom tu je skupina ľudí, ktorá do školy chodí len kvôli tým trom písmenám pred menom. Určite sú oblasti, v ktorých by to bez školy nešlo. Ale sú aj také, v ktorých je lepšie ísť rovno do praxe. Záleží od šikovnosti človeka. Poznám študentov z FMK, ktorí na sebe makajú, pracujú aj popri škole a tak by to malo byť . Dobrým príkladom sú chalani z Frozen Chicken, ktorí nám robili zopár videoklipov.

„Každý, kto s niečím začína, musí počítať s tým, že nebude úspešný hneď.“

Pred dvoma rokmi si bol pozvaný na Music@Skladová, kde si dostal priestor na diskusiu so študentmi ohľadom tvojej práce. Aká to bola skúsenosť?

Pred začiatkom som mal zmiešané pocity, nevedel som, či bude ľudí zaujímať nejaký raper. Bol som príjemne prekvapený z toho, že to študentov oslovilo. Čím sme tam boli dlhšie, tým viac sa zapájali. Takže to hodnotím ako príjemnú skúsenosť.

Pracuješ v rodinnej stavebnej firme a popritom ťa živí aj rap. Ako si sa k nemu dostal a kedy to nabralo profesionálny rozmer?

Prvé veci som napísal na prelome tisícročia. Vtedy rap ešte nepočúvalo veľa ľudí a netočili sa v ňom toľké peniaze. Na lepšiu úroveň sa to dostalo, keď sme začali fungovať ako Gramo Rokkaz. Od založenia vydavateľstva Gramo Rokkaz v roku 2007 sme nahrávali v profesionálnejších podmienkach, bolo viac koncertov a celé sa to rozbehlo.

„Inak sa pracuje sólo a inak sa pracuje v tímeSólo je vývoj jednotlivca.

Okrem albumov s Gramo Rokkaz máš na konte aj 3 sólové projekty. Je to tak, že interpret časom dozrie natoľko, že má potrebu vyjadriť sa sám? Alebo si len nemal dosť priestoru ako jeden zo šiestich raperov GR?

Inak sa pracuje sólo a inak sa pracuje v tíme. V tíme sa musíš prispôsobovať, máš tam svoj podiel, ale nezhodnete sa na všetkých veciach. Keď človek robí sám, má voľnú ruku vo všetkom. Ako ste povedali, sólo je vývoj jednotlivca. Človek sa potrebuje vyjadriť a po všetkých kompromisoch chce spraviť niečo len podľa seba.

V skladbe „Profi hejter“ sa s poriadnou dávkou sarkazmu vyjadruješ k situácii na našej scéne. Je tu zopár mien, ktoré majú ego väčšie ako talent. Dokážeš sa kvôli tomu rozčúliť alebo to naozaj berieš s nadhľadom?

„Netreba sa brať príliš vážne.“

Keď som začínal, nebol YouTube, nemal som internet. Teraz to nováčikovia majú ľahšie. Nahrajú prvú vec a myslia si, že môžu nahrať celý album. Potom sú strašne prekvapení keď  im poviem, že od napísania môjho prvého textu po nahrávanie ubehlo asi 6 rokov. Myslím si, že problém je práve v možnostiach, ktoré majú. Kvôli nim si hudbu nevážia, tak ako sme si ju vážili my. Teraz má každý všetko pod nosom, môže si všetko stiahnuť. My sme mali pár kaziet, ktoré sme si medzi sebou požičiavali. Preto sme k hudbe pristupovali inak. Dnes chce mať každý všetko strašne rýchlo. Namiesto toho, aby ľudia šli po schodoch, chcú ísť výťahom. Potom to skončí tak, že po prvom neúspechu majú pocit, že to za to nestojí. Ten žáner, ktorý sa teraz robí, nepovažujem za rap, ale skôr za nejakú hudobnú odnož s prvkami rapu. Chalani vyplnili dieru na našej scéne, ale prajem im to. Keď majú fanúšikov a majú to pre koho robiť,  nech sa páči. U niektorých mám pocit, že po roku, čo sú tu, by mohli mať viac pokory, ale myslím si, že je to o osobnosti. Keď niekto nemá nič a v priebehu roka vystrelí raketovým spôsobom, môže to byť pre osobnosť človeka dosť ťažké. Čo sa týka skladby „Profi hejter“, vždy poviem, čo mi nesedí. Keď sa niekto chce uraziť, tak sa urazí, keď má nadhľad, tak to zoberie. Rovnako ako ja, netreba sa brať príliš vážne.

Toto leto sa ti na festivale Hip hop žije podarilo niečo výnimočné. Na jednom stagei si zažiaril so svetoznámym raperom Redmanom. Určite to pre teba, ako interpreta ale aj fanúšika, veľa znamenalo. Ako sa to celé „zomlelo“?

Celé sa to udialo veľmi rýchlo. Redman do poslednej skladby zháňal niekoho, kto v nej zastúpi Method Mana. Na koncertoch to zvykne odspievať dav. Ten, kto to videl vie, že naše publikum sa nechytalo. Normálne ma to štvalo. Redman vravel, že nič podobné sa mu ešte nestalo. Spýtal sa, či je v dave niekto, kto si na to trúfa. Kamaráti ma hneď začali „hecovať“, keďže vedeli, že text ovládam. Zrazu som sa ocitol na pódiu a došlo mi, že už nie je cesty späť. Bolo to neuveriteľné. Redman bol veľmi empatický, určite na to rád spomínam

„Namiesto toho, aby ľudia šli po schodoch, chcú ísť výťahom. Potom to skončí tak, že po prvom neúspechu majú pocit, že to za to nestojí.“

Keď je človek populárny, ľudia ho sledujú ale radšej kritizujú, než chvália. Čo by si poradil našim študentom, ktorým strach z kritiky a nedostatočné sebavedomie bránia v ceste za svojím snom?

V prvom rade treba kritiku prijímať, zobrať si z nej to dobré. Rozoznávať, čo je normálna, konštruktívna kritika a čo je závisť. Určite sa jej netreba báť, pretože posúva vpred. Každý, kto s niečím začína, musí počítať s tým, že nebude úspešný hneď zajtra, ani o rok, možno ani o 5 rokov. Keď pri tom vytrvá, dá do toho srdiečko (smiech) a nie je úplný antitalent, musí sa mu to nejako vrátiť. Ale je to individuálne. Niekto do toho dáva všetko, no nie je mu to dané. Niekto má naopak viac talentu a stačí mu robiť menej. Je to tak pri všetkom. Pri rape, športe aj práci. Musíš mať najmä dostatočnú sebareflexiu. Keď je človek inteligentný, zistí, či na to má a vie sa s tým zmieriť.

Profil: Anton Suchota (29) vyštudoval masmediálnu komunikáciu na FMK UCM v Trnave. Počas štúdia robil technika v rádiu Aetter. Ako raper vystupuje pod pseudonymom Tono S. Je členom skupiny GR TEAM, ktorá je súčasťou nezávislého slovenského vydavateľstva Gramo Rokkaz. Okrem spoločných albumov má na svojom konte aj sólové projekty Univerzálny hráč, Návraty a Fíčuringy. Svojich fanúšikov si získal najmä sofistikovanými textami s dávkou humoru a irónie.

Autor: Veronika Moravčíková, Dominik Chňapek
Foto: Simona Beňová, Enrik Mystika
Edit.: Simona Mičová

LUCIA PALŠOVIČOVÁ je úspešnou absolventkou FMK UCM v Trnave. Uvedomuje si dôležitosť prepojenia teórie s praxou, a to je dôvod prečo už od prvého ročníka začala pracovať v lokálnej televízii TV Ružinov. V treťom ročníku nastúpila na pozíciu rosničky do RTVS, kde hlásila počasie neuveriteľných 6 rokov. Keď ju prijali do Fun rádia, musela na nejaký čas skĺbiť dve práce súčasne. Dnes pracuje už len vo Fun rádiu. Viac nám o sebe povie v krátkom interview:

lucia3Myslíš si, že ťa naša škola dostatočne pripravila na prácu v médiách?
Škola bola super a dala mi veľa do života. Stále si ale stojím za tým, že prax je dôležitejšia. To, čo sa človek naučí v rámci praxe je pre neho určite osožnejšie, lebo si to zažije, prežije, spraví a je omnoho lepšie pripravený. Áno. Začínala som v TV Ružinov, čo je lokálna televízia tu v Bratislave. Keďže to bola len lokálna televízia a financií bolo málo, vyskúšala som si tam prácu na rôznych pozíciach. Robila som moderátorku, redaktorku, čokoľvek, čo práve potrebovali (smiech). Naučila som sa tam skutočne veľa vecí.
Kedy si v Ružinovskej televízií začínala?
Už v prvom alebo v druhom ročníku na vysokej škole.
Skúsila si aj nejakú inú prax v médiách?
Šesť rokov som pracovala v RTVS (vtedy STV), kde som moderovala počasie. Začala som v treťom ročníku. Ešte mám v čerstvej pamäti, ako som v tom čase písala bakalárku. Všetko išlo ruka v ruke, s praxou som nikdy problém nemala.
Dalo sa to stíhať? Denné štúdium a práca v RTVS súčasne?
Všetko sa dá, keď sa chce. Bolo veľmi milé, že mi profesori boli ochotní vyhovieť, keď som potrebovala odísť skôr. Teraz ani neviem, či som si vybavovala individuálny študijný plán, ale myslím, že nakoniec som ho ani nepotrebovala a časovo som sa dokázala zladiť.
Ako si sa dostala do RTVS? Klasický konkurz alebo nejak inak?
Bol to klasický konkurz, milión ľudí a stres. Pomaly som sa dostávala do užších výberových kôl a  ani som sa nenazdala a bola som tam.
To si potom šikovná…
…alebo mám šťastie (smiech). Som flegmatický typ človeka a veľmi sa nestarám o budúcnosť. Skôr to nechávam plynúť.

Odmalička si chcela pracovať v médiách?
Úplne odmalička nie. Najprv som chcela byť učiteľkou. V puberte nastal ten zlom, kedy som začala obdivovať krásne (najmä spravodajské) moderátorky, ktoré elegantne a v krásnych šatách čítali večerné správy. Vtedy som si povedala, že toto je vec, ktorá by ma bavila a ktorú aj budem robiť.

Na akom poste si vo Fun rádiu?
Som správarka. To znamená, že v krátkych blokoch čítam správy z domova aj zo sveta, ktoré si sama pripravujem. Pred štyrmi rokmi som nastúpila na túto pozíciu a stále sa toho držím. Veľmi ma to baví a veľké plus je, že mám obrovský prehľad, čo sa práve deje.


lucia2
A tvoja pracovná doba je od desiatej do…?
Ako ste počuli, v rannom vysielaní od šiestej do desiatej správy hlási Marek a ja prichádzam do práce pred desiatou a hlásim do šiestej večer.
Po šiestej sa už správy nehlásia?
Nie. O šiestej je posledný blok správ.
Do Fun rádia si sa dostala vďaka konkurzu rovnako ako do RTVS?
Áno. Súčasný šéfredaktor spravodajstva Marek dostal od kohosi odporúčanie, že pracujem v RTVS. Takže mi zavolal, či môžem prísť na konkurz. Bolo to veľmi spontánne a smiešne, vtedy som mu dokonca do telefónu povedala, že neprídem. Nevyhovoval mi dátum a Marek trval na tom, že musím prísť v ten konkrétny deň a bodka. Nakoniec som sa rozhodla, že to skúsim, ale iba kvôli tomu, že dĺžka konkurzu nemala presiahnuť viac ako hodinku.
A čo od teba na konkurze požadovali?
Dostala som dlhú agentúrnu správu a bolo mi povedané, že ju mám zostručniť a prepísať na čistý papier položený vedľa na stole. Ja som ten papier vôbec nepoužila, iba som poškrtala dlhé vety z agentúrnej správy a išli sme to nahrať. Ešte v ten deň mi Marek volal, že nastupujem do Fun rádia ako správarka.
Počas konkurzu do Fun rádia si bola bez práce?
Nie, stále som moderovala správy v RTVS.
Váhala si, či ísť do rádia alebo ostať v televízií?
Nie, našťastie som sa nemusela rozhodovať. Vtedy boli správy iba v rannej šou, takže som prišla do rádia o piatej, aby som si stihla všetko pripraviť a o desiatej som už končila. Do RTVS som chodila až na poobednú hodinu okolo jednej, čiže mi to vyhovovalo a nijakým spôsobom neobmedzovalo.
Ale v RTVS už nepracuješ?
Teraz je to rok, čo som tam skončila a naplno sa venujem Fun rádiu. Dovtedy som ale fungovala paralelne a dalo sa to zvládnuť.
Ty si sa rozhodla odísť?
Nie, odišla som kvôli celkovej zmene štruktúry vysielania v RTVS. Počasie začali vysielať meteorológovia. A tiež si myslím, že šesť rokov sa pozerať na tú istú moderátorku je pomerne dlho a potrebovali zmenu.
Ak by si porovnala tieto dve mediálne profesie, ktorá ťa bavila viac?
Zodpovedne a úprimne vyhlasujem, že Fun rádio (smiech).
Vráťme sa späť k Fun rádiu. Nerobili ti Adela so Sajfom zle, keď si začínala?
Robili mi najviac zle, špeciálne Sajfa. Prvé týždne v novej práci ma stále rozptyľoval. Postavil sa za mňa presne v čase, keď som mala čítať, začal ma chytať, hladkať a mal z toho obrovskú srandu. Bolo náročné sústrediť sa na správy a nesmiať sa. Bolo to ťažké, ale dalo sa to ustáť. Horšie bolo, keď zobral akýsi papier a položil mi ho na obrazovku, z ktorej som čítala. Pár sekúnd ostalo vo vysielaní úplne ticho. Keď papier odtiahol, vôbec som nevedela kde pokračovať, len som čítala, čo som videla.


lucia
A čo Junior s Marcelom?
S nimi bolo ranné vysielanie vždy veselé. Raz v lete, keď zastupovali Adelu a Sajfu v rannej šou som skoro dostala pokutu. Bolo to v období, keď boli na celom území Slovenska povodne, takže som čítala správy o zaplavených domoch, ľuďoch odrezaných od sveta, skrátka samé hrozné veci. Vtom sa Junior dole odrazil od stoličky a začal napodobňovať, ako sa vozí na člnku. Vybuchla som od smiechu. Viackrát mi bolo vytknuté, že sa v správach smejem, čo by som nemala…
Ako sa rieši takýto „prúser” v rádiu?
Môžem dostať pokutu, ale našťastie, doteraz sa mi len vyhrážali a nikdy som reálne pokutu nedostala.
Máš tu kolegov, ktorí tiež študovali masmediálnu komunikáciu?
Hore na obchodnom oddelení je jedna absolventka a Zuzka, z večerného vysielania, chodí ešte stále k vám do školy, ale externe. Celkovo tu však nepracuje veľa ľudí z masmediálky.

Autor: Karin Fronková