Category: Marketing

Rapu sa venuje už 15 rokov a tvrdí, že začiatky boli ťažké. Dnes má za sebou desiatky koncertov, stovky rýmov a tisícky fanúšikov. Aj keď Tono Suchota ako jeden z mála nepoužíva vo svojich textoch vulgarizmy, žiaden suchý rap neočakávajte!

Po strednej škole si mal pauzu, potom si sa prihlásil na FMK. Čo ťa k tomu viedlo?

Chodil som na strednú stavebnú, skúsil som aj vysokú školu s rovnakým zameraním, ale po dvoch semestroch som zistil, že je to na mňa príliš. Potom som študoval nadstavbu na polygrafickej priemyselnej škole v Bratislave – odbor grafický dizajn. Už dávno som však uvažoval nad FMK. Tak som si povedal: prečo nie?

Ako si spomínaš na obdobie, keď si robil technika pre študentské rádio Aetter?

Nabral som veľa skúseností, ktoré som neskôr využil. Popritom ako som študoval na FMK, som v štúdiu trávil veľa času a prišiel som na kopu vecí, ktoré sa mi zišli pri nahrávaní. Robiť v Aetteri bola dobrá príležitosť, lebo som vždy chcel pôsobiť okolo zvuku a hudby. Mal som ešte nejaké príležitostné práce v rôznych štúdiách, ale momentálne konečne rozbieham svoje vlastné. Chcem v ňom odovzdať skúsenosti mladším, lebo tak som začínal aj ja.

„Musíš mať najmä dostatočnú sebareflexiu. Keď je človek inteligentný, zistí, či na to má a vie sa s tým zmieriť.“

Prax dá človeku viac ako teoretické predmety, no aj tie sú súčasťou FMK. Aký máš na ne názor?

Takým predmetom sa človek nevyhne, ale privítal by som ešte viac praxe. Najlepšie je vyskúšať si praktické veci už popri škole.

Myslíš si, že odborné vzdelanie je nevyhnutnou súčasťou toho, aby bol človek úspešný?

To je individuálne. Niekomu dá škola viac, uchytí sa v odbore a darí sa mu. Potom tu je skupina ľudí, ktorá do školy chodí len kvôli tým trom písmenám pred menom. Určite sú oblasti, v ktorých by to bez školy nešlo. Ale sú aj také, v ktorých je lepšie ísť rovno do praxe. Záleží od šikovnosti človeka. Poznám študentov z FMK, ktorí na sebe makajú, pracujú aj popri škole a tak by to malo byť . Dobrým príkladom sú chalani z Frozen Chicken, ktorí nám robili zopár videoklipov.

„Každý, kto s niečím začína, musí počítať s tým, že nebude úspešný hneď.“

Pred dvoma rokmi si bol pozvaný na Music@Skladová, kde si dostal priestor na diskusiu so študentmi ohľadom tvojej práce. Aká to bola skúsenosť?

Pred začiatkom som mal zmiešané pocity, nevedel som, či bude ľudí zaujímať nejaký raper. Bol som príjemne prekvapený z toho, že to študentov oslovilo. Čím sme tam boli dlhšie, tým viac sa zapájali. Takže to hodnotím ako príjemnú skúsenosť.

Pracuješ v rodinnej stavebnej firme a popritom ťa živí aj rap. Ako si sa k nemu dostal a kedy to nabralo profesionálny rozmer?

Prvé veci som napísal na prelome tisícročia. Vtedy rap ešte nepočúvalo veľa ľudí a netočili sa v ňom toľké peniaze. Na lepšiu úroveň sa to dostalo, keď sme začali fungovať ako Gramo Rokkaz. Od založenia vydavateľstva Gramo Rokkaz v roku 2007 sme nahrávali v profesionálnejších podmienkach, bolo viac koncertov a celé sa to rozbehlo.

„Inak sa pracuje sólo a inak sa pracuje v tímeSólo je vývoj jednotlivca.

Okrem albumov s Gramo Rokkaz máš na konte aj 3 sólové projekty. Je to tak, že interpret časom dozrie natoľko, že má potrebu vyjadriť sa sám? Alebo si len nemal dosť priestoru ako jeden zo šiestich raperov GR?

Inak sa pracuje sólo a inak sa pracuje v tíme. V tíme sa musíš prispôsobovať, máš tam svoj podiel, ale nezhodnete sa na všetkých veciach. Keď človek robí sám, má voľnú ruku vo všetkom. Ako ste povedali, sólo je vývoj jednotlivca. Človek sa potrebuje vyjadriť a po všetkých kompromisoch chce spraviť niečo len podľa seba.

V skladbe „Profi hejter“ sa s poriadnou dávkou sarkazmu vyjadruješ k situácii na našej scéne. Je tu zopár mien, ktoré majú ego väčšie ako talent. Dokážeš sa kvôli tomu rozčúliť alebo to naozaj berieš s nadhľadom?

„Netreba sa brať príliš vážne.“

Keď som začínal, nebol YouTube, nemal som internet. Teraz to nováčikovia majú ľahšie. Nahrajú prvú vec a myslia si, že môžu nahrať celý album. Potom sú strašne prekvapení keď  im poviem, že od napísania môjho prvého textu po nahrávanie ubehlo asi 6 rokov. Myslím si, že problém je práve v možnostiach, ktoré majú. Kvôli nim si hudbu nevážia, tak ako sme si ju vážili my. Teraz má každý všetko pod nosom, môže si všetko stiahnuť. My sme mali pár kaziet, ktoré sme si medzi sebou požičiavali. Preto sme k hudbe pristupovali inak. Dnes chce mať každý všetko strašne rýchlo. Namiesto toho, aby ľudia šli po schodoch, chcú ísť výťahom. Potom to skončí tak, že po prvom neúspechu majú pocit, že to za to nestojí. Ten žáner, ktorý sa teraz robí, nepovažujem za rap, ale skôr za nejakú hudobnú odnož s prvkami rapu. Chalani vyplnili dieru na našej scéne, ale prajem im to. Keď majú fanúšikov a majú to pre koho robiť,  nech sa páči. U niektorých mám pocit, že po roku, čo sú tu, by mohli mať viac pokory, ale myslím si, že je to o osobnosti. Keď niekto nemá nič a v priebehu roka vystrelí raketovým spôsobom, môže to byť pre osobnosť človeka dosť ťažké. Čo sa týka skladby „Profi hejter“, vždy poviem, čo mi nesedí. Keď sa niekto chce uraziť, tak sa urazí, keď má nadhľad, tak to zoberie. Rovnako ako ja, netreba sa brať príliš vážne.

Toto leto sa ti na festivale Hip hop žije podarilo niečo výnimočné. Na jednom stagei si zažiaril so svetoznámym raperom Redmanom. Určite to pre teba, ako interpreta ale aj fanúšika, veľa znamenalo. Ako sa to celé „zomlelo“?

Celé sa to udialo veľmi rýchlo. Redman do poslednej skladby zháňal niekoho, kto v nej zastúpi Method Mana. Na koncertoch to zvykne odspievať dav. Ten, kto to videl vie, že naše publikum sa nechytalo. Normálne ma to štvalo. Redman vravel, že nič podobné sa mu ešte nestalo. Spýtal sa, či je v dave niekto, kto si na to trúfa. Kamaráti ma hneď začali „hecovať“, keďže vedeli, že text ovládam. Zrazu som sa ocitol na pódiu a došlo mi, že už nie je cesty späť. Bolo to neuveriteľné. Redman bol veľmi empatický, určite na to rád spomínam

„Namiesto toho, aby ľudia šli po schodoch, chcú ísť výťahom. Potom to skončí tak, že po prvom neúspechu majú pocit, že to za to nestojí.“

Keď je človek populárny, ľudia ho sledujú ale radšej kritizujú, než chvália. Čo by si poradil našim študentom, ktorým strach z kritiky a nedostatočné sebavedomie bránia v ceste za svojím snom?

V prvom rade treba kritiku prijímať, zobrať si z nej to dobré. Rozoznávať, čo je normálna, konštruktívna kritika a čo je závisť. Určite sa jej netreba báť, pretože posúva vpred. Každý, kto s niečím začína, musí počítať s tým, že nebude úspešný hneď zajtra, ani o rok, možno ani o 5 rokov. Keď pri tom vytrvá, dá do toho srdiečko (smiech) a nie je úplný antitalent, musí sa mu to nejako vrátiť. Ale je to individuálne. Niekto do toho dáva všetko, no nie je mu to dané. Niekto má naopak viac talentu a stačí mu robiť menej. Je to tak pri všetkom. Pri rape, športe aj práci. Musíš mať najmä dostatočnú sebareflexiu. Keď je človek inteligentný, zistí, či na to má a vie sa s tým zmieriť.

Profil: Anton Suchota (29) vyštudoval masmediálnu komunikáciu na FMK UCM v Trnave. Počas štúdia robil technika v rádiu Aetter. Ako raper vystupuje pod pseudonymom Tono S. Je členom skupiny GR TEAM, ktorá je súčasťou nezávislého slovenského vydavateľstva Gramo Rokkaz. Okrem spoločných albumov má na svojom konte aj sólové projekty Univerzálny hráč, Návraty a Fíčuringy. Svojich fanúšikov si získal najmä sofistikovanými textami s dávkou humoru a irónie.

Autor: Veronika Moravčíková, Dominik Chňapek
Foto: Simona Beňová, Enrik Mystika
Edit.: Simona Mičová

Pred pár týždňami sme sa zúčastnili konferencie Marketing Identity 2014. Najzaujímavejšou časťou bola opäť panelová diskusia. Jedným z diskutérov bol aj Juraj Kováč, creative team leader reklamnej agentúry This Is Locco a zároveň absolvent FMK. Stretli sme sa s ním napoludnie v Bratislavskej meštianskej pivárni, kde si zaspomínal na študentské časy, porozprával niečo o svojej práci, ale aj o tom, čo chýba absolventom.

juraj_kovac_profil

Prečo práve FMK? Bola to tvoja prvá voľba?
Bol som prijatý aj na právo a rozmýšľal som, čo so životom. Nakoniec padlo rozhodnutie, že sa mi nechce desať rokov študovať (smiech). Vždy ma to viac ťahalo k reklame a ku kreativite.
Takže prednosť dostal marketing pred právom. To sa nevidí často. Na druhej strane chápem, že právo nie je ľahká škola.
Nebolo to o tom, či je ľahká alebo ťažká. Skôr išlo o ten kravaťácky štýl, ktorý nasleduje potom a nie je mi až taký blízky, ako to naše vysedávanie v tulivakoch (smiech).

“Čo sa dalo odfláknuť to som odflákol, ale keď som našiel hodinu, ktorá ma vyslovene bavila, tak som na tom zamakal.”

To máme všetci radi. Aký si bol študent?
Ako som hovoril už na konferencii, nebol som práve ukážkový študent. Čo sa dalo odfláknuť to som odflákol, ale keď som našiel hodinu, ktorá ma vyslovene bavila, tak som na tom zamakal. Nebol problém robiť do noci. Boli to také praktické veci s Ivanom Kasajom alebo Arturom Bobovnickým, ktorý nám dával case studies. Narozdiel od Všeobecnej ekonomickej teórie, ktorá nebola mojou šálkou kávy.
Myslím, že tak to funguje u niektorých študentov, respektíve u tých, ktorých škola aj baví, čo sa nevidí často.
O tom sa strhla konverzácia aj na konferencii, že študentom chýba motivácia.
Myslím si, že tam tá motivácia je, len sa im nechce.
Potom je to asi na jednotlivých pedagógoch, aby to z nich nejakým spôsobom vybičovali a zapálili to v nich. Mám pocit, že veľa študentov chodí na výšku a pritom sa iba opíjaju, neriešia vôbec nič. Potom sa akosi zo školy “vyfľusnú” a zistia, že všetci chcú, aby mali nejakú prax, aby mali nejaké portfólio, aby už niečo robili a tam je ten problém. Preto je podľa mňa najdôležitejšie, aby tie decká robili buď priamo na škole vrámci školských aktivít alebo začali pracovať.
FMK toho ponúka pre študentov dosť, aby sa tam človek realizoval.
Súhlasím.

“Mám pocit, že veľa študentov chodí na výšku a pritom sa iba opíjaju, neriešia vôbec nič.”

Na čo najradšej spomínaš na FMK?
Na ľudí, ktorí tam chodili. Myslím, že my sme sa ako ročník stretli vcelku taký silný tím a našli sme si tam takú partiu, s ktorou fungujeme aj teraz. Pred dvomi mesiacmi sme boli tak, že ja s Klemom, ktorý teraz aj učí na FMK, aj s ďalšími našimi spolužiakmi sme sa stretli úplne mimo školy päť rokov ako sme všetci skončili a stále si máme čo povedať a každý robí niečo v tom marketingu. Ďalej sú to všetky tie školské akcie čo boli ako majáles, beánie a tá school spirit, ktorú má FMK.
Presne to som chcel povedať, že tá škola má toho ducha. Nie nadarmo sa hovorí, že sme jedna veľká rodina. Netýka sa to len študentov, ktorých spoznáš aj z iných ročníkov a odborov, ale aj doktorandov. Na iných školách si musia niečo dokazovať a tváriť sa dôležito ale tí naši to nemajú za potrebu.
Tak by to aj malo byť, aj keď je to možno dané brandžou. Právnici musia byť fair and square a títo ľudia sú otvorenejší, kreatívnejší, radšej komunikujú a získavajú nové pohľady na svet. Vlastne aj študenti dajú doktorandom veľmi veľa, nový pohľad, nový prístup, udržujú ich v trendoch istým spôsobom, minimálne v tej komunikácií.

“Snažíme sa o prepojenie online a offline reklamy.”

Teraz pracuješ ako creative team leader v agentúre This Is Locco. V čom spočíva tvoja práca?
Mám na starosti vedenie celého kreatívneho tímu. Takisto robím idea makeing, copywriting a všetky tieto slovné záležitosti. Prebieha to takto: príde nám zadanie, sadnem si s kopíkmi, vymyslíme, čo sa má robiť, a potom sa stretneme s arťákmi, pozrieme sa akým spôsobom by sa to dalo buď nakresliť alebo urobiť po vizuánej stránke. Potom musím dať pozor, aby bola robota rozdelená tak, aby sa všetko stíhalo a aby mal ten výstup takú kvalitu, akú má mať.

Jpeg

Čím je špecifická reklamná agentúra, v ktorej pracuješ?
Hovoríme, že sme prvá crossline agentúra. Veríme v to, že sa reklama nedelí na ATL, čo sú klasické printy, televízie a rádiá, a BTL, čo často bývajú online-y, ale že keď je jedna dobrá idea, dobrá stratégia, tak to musí fungovať aj tam, aj tam, aj tam. Hľadáme také nápady, ktoré sú univerzálne funkčné. Náš tím je vystavaný z ľudí, ktorí robili v rôznych digitálnych agentúrach alebo ako online-oví freelanceri, z ľudí, ktorí majú roky za sebou vo veľkých agentúrach ako Istropolitana alebo Wiktor Leo Burnett. Je to teda nehomogénna zmes ľudí, ale práve v takýchto tímoch vie vzniknúť dobrá chémia a vznikajú také nápady, ktoré v iných agentúrach nevzniknú. Snažíme sa o prepojenie online a offline reklamy. Pred pár rokmi sa totiž v reklamnom svete stalo, že boli veľké agentúry, ktoré robili napríklad T-Mobile spoty, printy a tak alebo Orange, teda obrovských klientov a robili im ATL-ká. Popritom začal byť stále silnejší internet, čiže začali vznikať malé štúdiá, ktoré sa zameriavali iba na internet. Trendom sa stalo, že veľká ATL-ková agentúra vytvorila dcérsku spoločnosť, ktorej zadávala tie digitálne veci. Postupne sa to mení na to, že aj z tých digitálnych dcér sa stávajú full servis agentúry, ktoré zvládajú oboje. Jeden z našich zakladateľov Tomáš Rosputinský, mimochodom tiež absolvent FMK, robil v Zaraguze, čo je vlastne digitálna sféra Istropolitany a predtým robil v samotnej Istropolitane. Mal teda skúsenosti aj odtiaľ, aj odtiaľ a vedel porovnať tie dva svety a skombinovať ich.

“Zaujalo ma na tom, že to bola mladá, dravá agentúra. Keď som tam prišiel bolo tam sedem ľudí, teraz, o rok a pol neskôr, nás je asi 27.”

Ako si sa dostal do This Is Locco?
Už počas školy som začal robiť freelance, rôzne webky, grafiku a idey. Potom som chvíľu robil marketing pre mamine interiérové štúdio. Keď som tam pomaly končil, vedel som, že už je tam všetko v poriadku a začína to fungovať ako má, Made By Vaculik, TRIAD a SCR vyhodili, že hľadajú kreatívca. Do všetkých troch som poslal svoje portfólio a životopis a čakal som. Prvý sa ozvali z SCR, išiel som k nim na pohovor, veľmi sme si sadli a chceli ma hneď prijať. Mal som však dohodnuté druhé kolá pohovorov v TRIADE a Made By Vaculik. Kým sme to však zosynchronizovali, musel som povedať SCR či áno alebo nie, takže som tam nakoniec skončil. Pracoval som tam rok a pol tiež na pozícií kreatívneho lídra. Počas práce v SCR-ku ma začali oslovovať aj iní ľudia a nakoniec ma zlomili, aby som išiel do Locca. Zaujalo ma na tom, že to bola mladá, dravá agentúra. Keď som tam prišiel bolo tam sedem ľudí, teraz, o rok a pol neskôr, nás je asi 27.
To znamená, že dopyt po absolventoch marketingu je veľký.
Je, po kvalitných absolventoch je naozaj veľký. Aj my stále hľadáme grafikov a copywriterov, lebo tej roboty je veľa. Hovorí sa, že je veľa reklamných agentúr, ale podľa mňa je klientov trikrát viac.
Čo by si odporučil našim študentom, aby boli kvalitní absolventi?
V prvom rade snažiť sa pochytať čo najviac z praxe, či už sú to rôzne stáže alebo tie case studies, ktoré sa robia na hodine. Keď dostanú zadanie, nech sa nad ním ten človek zamyslí, vypracuje ho podľa seba, dá tam svoj kód alebo niečo také. Keď mi príde na pohovor niekto, kto má v portfóliu pokojne aj školské práce, vidím na tom, ako rozmýšľa. Čiže čo najviac robiť, všímať si kampane, ktoré sa mu páčia a rozmýšľať nad tým prečo a ako fungujú a sledovať ľudí okolo seba. Celá reklama je o tom, že máme niečo, čo chceme dosiahnuť v ľuďoch, niečo, čo si majú myslieť alebo čo chceme aby si mysleli a treba nájsť unikátnu cestu, ako sa k nim dostať. A to je podľa mňa z 90% psychológia, poznať to užívateľské správanie. Jednoducho povedané, treba na sebe makať už počas štúdia.
Čo chýba uchádzačom o miesto, s ktorými robíš pohovory?
Často kontakt s realitou (smiech). Je tam rozkol medzi tým, čo si predstavujú a čo sa reálne robí v reklame. A tak ako sme hovorili aj na konferencii, chýba im kritické myslenie. Napríklad, keď im zadáme urobiť takú hlúposť ako je facebookový status, vyhodia spakruky prvé, čo im napadne a nerozmýšľajú nad tým, či to je vhodné pre klienta, či to niekoho zaujíma a či to pochopí cieľový facebookový užívateľ. Čiže double check toho čo robia. Ocenil by som aj predmet, na ktorom by sa študenti učili, ako sa správne vyjadrovať a ako poskladať argument. V agentúre to totiž funguje tak, že keď príde absolvent, musí najskôr svojmu kreatívnemu nadriadenému predať svoj nápad a už to býva veľakrát problém. Často nevie vysvetliť, čo tým myslel. Nápad síce môže byť úplne super, ale keď ho nevie predať svojmu nadriadenému, tak už tam je problém. Nehovoriac o tom, aký problém by bol predať to klientovi.

“Čo sa týka práva, ktoré sme sa učili, tak som ho nikdy v živote nepoužil.”

Keby si mohol, čo by si zmenil na FMK?
Osobne ma hnevalo neustále presúvanie sa z Herdu na Skladovú.
Aby toho nebolo málo, tak teraz sa vyučuje ešte aj v Jame.
To je “super”. Okrem toho, čo sa týka práva, ktoré sme sa učili, tak som ho nikdy v živote nepoužil. Aj keď som chcel ísť na právo a bolo to pre mňa zaujímavé, považujem to zbytočné pre túto prax.

Juraj Kováč (28)
FMK vyštudoval v roku 2009. Počas školy začal pracovať ako freelancer, neskôr robil marketing pre interiérové štúdio Zirkon. Od apríla 2012 pôsobil ako creative team leader v agentúre SCR Interactive. V apríli roku 2013 začal pracovať v agentúre This Is Locco, kde pôsobí dodnes.

Autor: Ďusi Tamáš
Foto: strategie.sk, autor